Grove of Perun

SLOVANSKÉ POHANSTVO

Pohanstvo-či už slovanské alebo iné-sa zrodilo už od vzniku človeka z doby kamennej. Dôkazom sú maľby na stenách jaskýň zobrazujúce tance bojovníkov "modliacich sa" za dobrý úlovok. Kvôli nedos-tatku materiálov asi nie je jednoduché písať o slovanskom pohanstve, ale pokúsim sa o to. Celé moje štú-dium pohanstva mi žiaľ sťažuje aj fakt, že každá kniha, každý materiál, napísaný rôznymi autormi, sa často líši v názoroch, napríklad aj v konkretizácii doby príchodu Slovanov. Nech už teda Slovania prišli v 6.tom storočí alebo skôr, berme ako fakt to, že ich pozostatky a kultúra nás silne ovplyvnili (ale k tomu trošku neskôr) Pohreby

I keď sa zdá, že archeologických nálezov máme dostatok, nie je tomu tak. Niektorí archelógovia hovoria o nálezoch slovanských, iní o nálezoch keltských či germánskych. Isté je, že nálezov je málo z niekoľkých dôvodov. V starších dobách pohanstva sa mŕtvoly spopolňovali na hraniciach a ukladali sa do obyčajných nádob a následne zakopávali do zeme. K zosnulým tak neprikladali žiadne milodary, pretože neverili v posmrtný život (až neskôr sa smrti dodávalo na vážnosti). Bolo to až kresťanstvo a niektoré etniká, ktoré podnietili Slovanov pochovávať celé telá a s nimi predmety, ktoré mali slúžiť zosnulému po jeho smrti a vyjadrovať tak i jeho spoločenské postavenie počas jeho života. Neskôr, keď si kresťania "spomenuli" na rovnosť pred bohom, sa znovu milodary do hrobov nedávali. Žiaľ, boli to práve kres-ťania, kto pri šírení svojej viery v jedného jediného boha zničil všetky pohanské modly, svätyne a amulety. Nemôžme teda hovoriť o bohatých nálezoch Slovanskej kultúry. Keď už sme pri tom pochovávaní, bolo by dobré spomenúť priebeh pohrebu. Pri spaľovaní sa mŕtvemu, ako som už spomenula, nedávali žiadne dary. Pohrebiská s nádobami nebývali veľmi označené a nachádzali sa zvyčajne až za dedinou a jej priliehajúcim úrodným poľom. Pri samotnom pohrebe sa tancovalo a spievalo a hostiny sa konali aj na výročie smrti zosnulého. Z niektorých zdrojov vieme, že zosnulého sprevádzala na druhý svet aj jeho manželka. Asi v 7.mom storočí sa vplyvom kresťanov, byzantíncov i Avarov, prestalo užívať pochovávanie spaľovaním a prešlo sa na kostrové pochovávanie do mohýl. Mohyly-vysoké násypy hliny-často dosahovali priemeru 3-18m a výšku 2-6m. Boli vystužené drevom a kameňmi. Do mohýl sa spočiatku ukladali aj popolnice (nádoby s popolom mŕtvych). Pri pochovávaní celých tiel sa do mohýl ukladali aj bohaté milodary (šperky, zbrane, ba dokonca jedlo) a telá sa zakopávali až do hĺbky 2,5m. Stávalo sa, že v jednej mohyle sa našli celé i spálené telá. V časoch avarsko-slovanských sa spolu s bojovníkmi pochovávali aj ich kone. Z mohýl sa neskôr vyvinuli ploché hroby, vystlané kôrou a trávou, s malým označením. Objavujú sa aj rakvy vydlabané z jedného kusu dreva alebo pozbíjané, no takýto luxus si mohli dopriať len majetnejší. Tí chudobní boli pochovávaní v kuse látky alebo kože. Na niektorých pohrebiskách sledujeme zvláštne nakladanie s mŕtvymi čo je dôsledok strachu z upírov. Obrátenie tváre k zemi, useknuté hlavy, posmrtné vykrútenie končatín, zaťaženie tela, či koly alebo železné ihly v slabinách. Takto bolo znemožnené mŕtvemu vrátiť sa späť.

Rozdelenie Slovanov

Mnohé zdroje hovoria o migrácii Slovanov z územia strednej Európy. Na základe rozšírenia slovanskej kultúry delíme Slovanské kmene nasledovne:

Západní Slovania - územie dnešných Čiech, Moravy, Slovenska (VMR), Polabskí Slovania (Nemecko, Poľsko) - Polania, Pomorania, Lužičania, Obodriti…

Východní Slovania - Ukrajina, Bielorusko, časť Ruska

Juhovýchodní Slovania (Anti) - okolie rieky Dneper, Dnester a Prut, Rumunsko, časť Maďarska, sever Bulharska

Južní Slovania - Bulhari, Chorváti, Srbi, Albánci, Macedónia, Slovinci

Hovoríme taktiež o severných Slovanoch v oblasti Litvy a Bieloruska. Slovania však postupne prichádzali do konfliktu s byzantskou kultúrou, ktorá ním priniesla kresťanstvo, Avarmi (najmä na Balkáne) i škandinávskymi kmeňmi.

Viera a mytológia

Slovania boli úzko spätí s prírodou. Každý prírodný jav prisudzovali niektorému zo svojich početných bohov, pričom mená bohov sa menili v závislosti od oblasti. Možno len jeden boh mal vždy rovnaké meno - Perún, boh blesku a pán ostatných bohov. Známi sú aj Veles, Svarog, Svarožič (neskôr nazývaný Radegast), Dažbog či Mokuša (snáď jediná bohyňa v panteone). Samotnému pohanskému panteonu sa budeme venovať v inej kapitole, teraz by som rada hovorila o svätyniach. Strom, prameň a kameň. To boli posvätné symboly, pri ktorých sa stavali svätyne. Keďže svätyne bývali prevažne zničené a spálené, ostávajú nám len zdroje rímskych, nemeckých a dánskych kronikárov. Pohanské svätyne neboli žiadne chrámy, ale boli to len nejaké kruhovité vyvýšeniny (niečo ako sústredné kružnice), pričom vonkajší kruh bol vyhĺbený a slúžil ako miesto pre zakladanie početných ohňov okolo celého vyvýšeného kruhu, v strede ktorého stál stĺp-modla. Niekde sa začali stavať aj drevené svätyne, vo vnútri ktorých stáli sochy bohov. Bohom sa obetovali zvieratá, ľudia a jedlo. Často sa na hostinách, konaných pri obetných rituáloch za účelom napr.dobrej úrody, konzumovalo jedlo obetované bohom. Isté zdroje hovoria o obetiach Svantovítovi (ktorý neskôr prebral úlohu Svarožiča)-jeden kresťan ročne. Áno zabíjali, rovnako ako kresťania či Avari. Nikoho však nenútili meniť svoju vieru tak ako to robili kresťania. No o tom už iná kapitola. V pohrebiskách nachádzame okrem šperkov a zbraní i amulety v tvare bohov, ktorí mávajú jednu, ale i viacero tvárí - tomuto javu hovoríme polykefalizmus. Sošky bývajú často štvorboké, teda so štyrmi tvárami, ale môžeme nájsť i sošky so siedmimi tvárami. Tak ako amulety, tak i idoly boli polykefalistické a zvyčajne boli vysoké od 1,7m až okolo 3m. Niekedy boli stvárnené aj celé postavy pričom každá z nich držala v rukách niečo iné. Okrem amuletov v tvare bôžikov či démonov sa dochovali aj malé hlinené zvieratká, zvyčajne to boli domáce zvieratá ako sliepka, kohút, kôň. Kôň bol mimoriadne vzácne zviera a používali ho aj na veštenie. Zaujímavé sú aj nálezy vajíčok. (maľované nazývané pisanki - predchodcovia kraslíc) Nezachovali sa nám žiadne slovanské mýty v pravom slova zmysle, to, čo sa uchovalo boli najmä "byliny" a rôzne povesti. Byliny sú známe hlavne z oblasti Ruska. Boli to byliny o bohatieroch a ich udatných činoch a šírili ich trubadúri, zvaní igrici alebo guslari. Celé to bohatstvo informácií sa nachádza v tradíciách, ktoré sa dochovali až podnes. Sviatky spájané s ročným cyklom prírody, viera v démonov, víly, vlkodlakov, beregine a pod., takisto aj ľudové liečiteľstvo, zariekanie, veštenie a viera v silu amuletov. Významné miesto v spoločnosti zastáva čarodej (volchv), ktorý je obdarený nejakými nadprirodzenými schopnosťami. Ich úlohou bolo práve veštenie a dodržiavanie sviatkov, výroba nápojov lásky (často to boli aj odvary, ktoré navodzovali exstatické stavy mysle)

Božstvá Slovanov

Bohovia Slovanov mali rôzne mená a boli skôr bohmi jednotlivých lokalít, preto môžme len ťažko vymedziť ich presný panteón. Tu uvádzam tých najhľavnejších a najčastejšie sa objavujúcich. Zvláštnosťou je, že ich mená sú často odvodené od iránskych či indických mien.

Poľský panteón:

Jesza - najvyšší boh,

Dziewanna - bohyňa lesov,

Dzidzilela - bohyňa lásky a manželstva

Marzana - bohyňa úrody

Lada - boh vojny

Podaga - darca počasia

Nija - vládca podsvetia

Žywie - boh života

Pobaltskí a polabskí bohovia:

Svantovít - uctievaný najmä v Arkone na Rujane

Radegost - lokálny boh Slnka

Živa - bohyňa, u ktorej sa predpokladá rovnaká funkcia ako má Mokoša u vých. Slovanov

Prove - hlavný boh oldenburskej zeme

Triglav - tri hlavy symbolizujú nebo, zem a podsvetie, ktorým vládne (najmä záp. Slovania)

Jarovit, Gerovit - pôvodne boh jari a prírody, neskôr kresťania zdôraznili jeho vojenský význam

Rugievit - vojnový sedemhlavý boh (Korenica na Rujane)

Porevit - päťhlavý boh bez zbroje (Korenica)

Porenut - štvorhlavý boh s piatou tvárou na prsiach (západní Slovania-Korenica)

Bohovia východných Slovanov: Vladimirovská doba (10.st)

Perún - najvyšší boh slavanského panteónu, hromovládca. Z jeho mena vychádza aj pobaltský názov "perundan" - štvrtok a kvet kosatec - "perunika" zasvätený Perunovi, symbol plodnosti zeme.

Dažbog - boh Slnka a dobra, syn Svaroga

Chors - boh Mesiaca, stelesnenie slnka, anjel hromu

Svarožič - syn Svaroga, u záp. Slovanov známy ako Radegost

Simargl - prostredník medzi nebeskými a zemskými bohmi

Mokuša - jediná bohyňa ruského panteónu, bohyňa úrody,

K uctievaným bohom východných Slovanov patrili aj Veles - boh stád a Svarog - boh Slnka, nie však za Vladimira. Poznáme však i veľa lokálnych bohov či bytostí nižšieho stupňa, ktorých Slovania uctievali:

Beregine - bytosti uctievané v Rusku, duše zomrelých dievčat

Běs - prírodný duch, ktorý však vplyvom kresťanstva nadobudol negatívny význam

Boginka - názov pre vílu (Poľsko, západní Slovania)

Bělboh a Černoboh - často označovaní ako protiklady (kresťanské dobro a zlo)

Domovoj, Domowik - ochránca domáceho krbu (vých. Slovania)

Sreca - bohyňa osudu (južní Slovania)

Stribog - "brat otca" hlavný nebeský boh (vých. Slovania)

Turupit - uctievaný v Rugii, jeho funkcie odpovedajú Porevitovi (záp. Slovania)